„Toto pandemické obdobie negatívne zasiahlo najmä cestovný ruch a my
sme jeho súčasťou, no aj napriek tomu k nám v tomto roku zavítalo takmer
170.000 návštevníkov. Kým v iných pamiatkach zaznamenali pokles
návštevnosti aj o 60 percent, u nás bol prepad na úrovni približne 20
percent,“ zhodnotil Mikulík. Rekordným bol v Starej Ľubovni rok 2019, keď na hrad a do skanzenu zavítalo približne 216.000 návštevníkov.
V tomto roku sprístupnili po rekonštrukcii palác Lubomírskych, čo podľa
riaditeľa prispelo k pomerne slušnej návštevnosti. Zároveň je areál
hradu a skanzenu veľmi priestranný, a tak nebol problém dodržiavať
protipandemické opatrenia. Takmer 30 percent ľudí sa však do Starej
Ľubovne vracia opakovane. „Títo ľudia vedia, že aj keď prídu dvakrát
do roka, vždy u nás uvidia novú výstavu, nové predstavenie, muzikál,
koncerty alebo obnovenú časť hradu. Je o nás veľa počuť, lebo sa u nás
veľa robí a aj preto sa k nám hostia vracajú. Stále sa nám však
nevrátili hostia z Poľska, ktorí tvorili zhruba 40 percent návštevníkov,
keďže podmienky na vstup do krajiny neboli veľmi jednoduché. Cestovný
ruch však veľmi podržali a aj zachránili Slováci,“ skonštatoval Mikulík.
V tomto roku sa múzeu podarilo zrealizovať dva projekty z Ministerstva kultúry SR. „Získali
sme 18.000 eur na záchranu havarijnej časti plášťa západného bastiónu z
prvej polovice 16. storočia. Úspešní sme boli aj v grante pre
znevýhodnené skupiny obyvateľov, kde pokračujeme v úspešnej animovanej
rozprávke, prvý diel bol o tom, ako sa staval hrad, druhý je o jeho
obyvateľoch a teraz pokračujeme príbehom o vojenskej posádke hradu.
Zároveň vďaka Fondu na podporu umenia reštaurujeme kachľovú
pseudo-renesančnú pec a vydali sme tretí diel etnografických zápisníkov
Jána Lazoríka, ktorý sa venuje zvykom a obradom, a jeho súčasťou je aj
CD s nahrávkami z 25 obcí,“ vymenoval Mikulík. Okrem toho sa
podarilo múzeu získať 850.000 eur z grantu Európskeho hospodárskeho
priestoru a Nórska na obnovu severovýchodnej hradby.